reklama

Global Forest Watch a odlesnenie Nízkych Tatier. Čo hovoria dáta?

Cieľom tohto článku je objektívne zobraziť stratu lesa v Nízkych Tatrách (v národnom parku Nízke Tatry spolu s jeho ochranným pásmom) na základe dát Global Forest Watch a upozorniť na to, čo tieto dáta vlastne znamenajú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Global Forest Watch (http://www.globalforestwatch.org/) je voľne dostupná databáza "straty lesa" a jeho "opätovného zalesnenia" na celom svete. Jedná sa o praktické zobrazenie dát diaľkového prieskumu Zeme (DPZ). Už od 70-tych rokov približne každé 2 týždne obehnú jedno miesto na Zemi satelity Landsat, pričom vyhotovia "fotku" tohto územia. Pri opakovaných preletoch rovnakým územím vzniká séria fotografií na ktorých je vidno zmenu daného územia. Či sa jedná o úbytok lesa, šíriacu sa ropnú škvrnu od havarovaného tankera, alebo pohyb morských ľadovcov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Limitáciou zachytenej zmeny je frekvencia vyhotovenia fotografií. Hoci satelit vyhotoví snímku každé dva týždne, väčšina snímok je na našom území (ale aj napríklad v Amazónii) pokrytá oblakmi či hmlou. Preto sa pri analýzach zmien lesných porastov často volí jednoročný krok, nakoľko lesy pribúdajú alebo ubúdajú pomalšie, ako sa šíri spomínaná ropná škvrna. Zistená "zmena" zachytáva všetky rozsiahle udalosti, ktoré sa udiali medzi dvomi rokmi. Ak máme napr. fotografiu zo septembra 2004 a druhú z októbra 2005, zmena, ktorú vidíme na neskoršej fotke zobrazuje udalosti medzi tým. Následky vetrovej kalamity Alžbety, ktorá sa stala 19. novembra 2004, budú teda pravdepodobne viditeľné na snímke z roku 2005.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fotografia za rok reprezentuje mozaiku pixelov fotiek za celý rok, ktoré pokryté oblakmi neboli, a je teda možné ich ďalej analyzovať. Mozaiky vstupujú do rôznych typov klasifikácií, spracovania atď. až z nich "vypadnú" klasifikované dáta zobrazujúce určitý typ reality. Typ reality preto, lebo nezobrazujú všetko, ale len vybranú tému dát: teplotu povrchu v danom mieste a čase, stupeň dozrievania ryže v Ázii, znečistenie vodných tokov alebo identifikáciu lesných požiarov. GFW sa zameral na les: jeho "prítomnosť", stratu v danom roku (bol tam les a už nie je), zisk (nebol tam les a už je) a oblasti spojené s lesom ako biodiverzita, nelegálna ťažba atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presné definície sú:

  • Les = zapojený porast s vegetáciou vyššou ako 5m

  • Strata lesa = zmena lesa na "neles", resp. disturbancia nahradzujúca les (dáta sú pre každý rok od 2000 do 2016)

  • Zisk lesa = zmena "nelesa" na les v priebehu študovaného obdobia (2000-2012, iba binárna hodnota)

GFW neidentifikuje, či je pozemok uvádzaný ako "lesná pôda" a teda sa chystá, alebo už prebehlo jeho zalesnenie (výsadbu mladých stromčekov má hospodár povinnosť urobiť do 2-5 rokov po ťažbe), ako sa ujalo zalesnenie (koľko vysadených stromčekov sa na svahu prežilo do ďalších rokov) alebo či sa les nachádza na "nelesnej pôde". Jednoducho, hovorí "tu zapojený les vyšší ako 5m bol, a už nie je" prípadne "tu les nebol a už je". 

Veľkou výhodou dát GFW je ich celosvetová dostupnosť, jednotná metodika spracovania a teda objektívne porovnanie stavu lesov medzi jednotlivými krajinami. Nevýhodou je nízky detail (rozlíšenie pixla 30x30 m čo predstavuje aj viac ako 20 dospelých stromov na jednom pixli) a nezobrazenie príčiny úbytku lesa. Na Slovensku to môže byť ťažba, ale aj vetrová kalamita či kalamita podkôrneho hmyzu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Strata lesa v Nízkych Tatrách

Pri analýze "straty lesa" z oblasti Nízkych Tatier, a to Národného parku Nízke Tatry (rozloha 728 km2) a jeho Ochranného pásma (rozloha 1102 km2) získame nasledujúcu mapu:

Strata lesa v Nízkych Tatrách
Strata lesa v Nízkych Tatrách (zdroj: Mária Potterf)

Rozdelené na Národný park Nízke Tatry a jeho ochranných obvod zistíme, že celkovo ubudlo z Nízkych Tatier 198 km2 lesa. Rozdelené po rokoch a podľa samotného národného parku a jeho ochranného pásma: 

Strata lesa v NAPANT-e
Strata lesa v NAPANT-e (zdroj: Mária Potterf)
Strata lesa v ochrannom pásme NP
Strata lesa v ochrannom pásme NP (zdroj: Mária Potterf)

Zaujímavé sú roky 2005 a 2011. Rok 2005 s úbytkom takmer 3500 ha pravdepodobne zobrazuje kalamitu Alžbeta z roku 2004. V roku 2011, ani v roku 2010, sa však významná vetrová kalamita neudiala (http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/ochrana-lesa/Stranky/kalamity.aspx), 1500 ha straty lesa v NAPANT-e teda pravdepodobne zobrazujú ťažbu. Či už sanitárnu (napr. porastov napadnutých podkôrnym hmyzom), alebo plánovanú.

Dorastanie lesa v Nízkych Tatrách

GFW identifikuje dorastanie (resp. "zisk") lesa od roku 2000 do roku 2012, na plochách, ktoré v roku 2000 neboli klasifikované ako les. Tieto dáta sú binárne, tj. les od roku 2000 do 2012 pribudol alebo nepribudol. V období 2000-2012 na území Nízkych Tatier pribudlo 36 km2 lesa, jedná sa o malé roztrúsené plôšky.

Zisk lesa, Nízke Tatry, GFW, 2000-2012
Zisk lesa, Nízke Tatry, GFW, 2000-2012 (zdroj: Maria Potterf)

Suma sumárum: 198 km2 straty lesa mínus 36 km2 získania lesa = strata 162 km2. 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Od roku 2000 do 2016 z územia Nízkych Tatier (NAPANT a ochranné pásmo) ubudlo 162 km2 zapojeného lesa s výškou viac ako 5 m.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Opakujem, stratou lesa môže byť chápaná vetrová kalamita, kalamita podkôrneho hmyzu, plánovaná ťažba či požiar. O zastúpení týchto "disturbancií" na jednotlivých plochách by mali mať dáta jednotliví hospodári. Rovnako by mali vedieť povedať, v ktorom roku a akú veľkú plochu zalesnili či nakoľko bolo zalesnenie úspešné (prežilo 100% nasadených stromčekov alebo len jeden?). Ak bolo úspešné, napr. po vetrovej kalamite z roku 2004 (v grafoch ho reprezentuje stĺpček 2005), možno budeme v blízkej dobe svedkami prudkého nárastu plochy lesa. Ak napr. všetky sadeničky, vysadené v približne rovnakom období po vetrovej kalamite (2005-2006) na ploche 3500 ha presiahnu výšku 5 m a budú detegovateľné satelitmi.

Dáta diaľkového prieskumu Zeme sú objektívne a merateľné. Ich interpretácia sa však musí opierať o detailnú znalosť daného územia, alebo o podrobnejšie dáta. Pokiaľ však podrobnejšie dáta nebudú zverejnené, GFW bude často jediným zdrojom pre analýzu "straty lesa" na akomkoľvek území.

Verím, že lesníci v Nízkych Tatrách postupovali podľa platnej legislatívy. (Či je vhodná a či sa v národných parkoch ťažiť má alebo nie, nie je predmetom tohto článku). Zároveň si však myslím, že verejnosť má právo vedieť, prečo stromy ubúdajú. Nie za všetku ťažbu môže vetrová kalamita, a už vôbec nie lykožrút. Preto má zmysel sa baviť o jednotlivých lokalitách, kde k úbytku lesa došlo, a satelitné snímky túto tému otvárajú.

------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ďalšie informácie:

Zdroje dát:

Spracovanie:

  • QGIS 2.18, ArcGIS 10.1, R

Mária Potterf

Mária Potterf

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Počas doktorandského štúdia som používala diaľkový prieskum Zeme a modelovanie založené na agentoch na porozumenie správania lykožrúta smrekového v priestore a čase. Vo Fínsku so simulovala rôzne typy lesného manažmentu a ich vlyv na poškodenie vetrom a biodiverzitu, pod viacerými scenáriami klimatickej zmeny. V súčasnosti ma zaujíma, čo bude "potom"? Aký je život stromov po disturbanciách, a ako sa obnovujú porasty? Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu